Po príchode do reštaurácie nás celkom milo prekvapil interiér (príliš zelený) a milá obsluha. To sme ešte nevedeli, čo nás čaká...
Usadili nás za náš malý, ale rezervovaný stôl a priniesli nám karafu s vodou. V našej krajine sa tento zvyk (bohužiaľ) ešte príliš neudomácnil, a tak som z vody ostala taká nadšená, že som si najprv zabudla všímať to, že sa budem musieť celý večer opierať o svoju bundu prehodenú cez stoličku, a moja kabelka sa bude váľať po zemi. Čakajúc na jedlo som si uvedomila, že všetci hostia si bundy vešajú na stoličky ako niekde v školskej jedálni. Vešiaky nikde.
Na stole bol jedálny lístok (pekne a vkusne nafotený- veľké plus) a zopár letákov na akcie a nové produkty. Fernet "Z Generation" vyzeral zaujímavo, pribehol čašník, objednali sme si. "Citrus, hej?", uisťoval sa čašník zbytočne. Po našom vysvetlení pochopil, že majú mať nový druh tohto likéru, začudoval sa, chvíľu si letáčik obzeral a potom odišiel. Po 10 minútach pochlipkávania otrasného vína, ktoré bolo súčasťou akcie, sme sa na našu objednávku opýtali znova. "Všetky tieto akcie platia až od soboty (je pondelok!!! ) a ten Zet ani nemáme". Nevadí prežijeme, veď kombináciou s vínom by sme si možno ani neurobili dobre.
Prichádza hlavné jedlo- hviezda večera. Už pri pohľade na tanier mi bolo jasné, že to asi nebude úplne podľa ilustračnej fotografie (z portálu so zľavami), slová ako "divinová hostina" nespomínajúc. Ragú z jeleňa obsahovalo 4 šľachovité kúsky (vraj) jeleňa, pár plátkov mrkvy z plechovky v hnedej omáčke bez chuti. Ako príloha boli studené a obschnuté "domáce knedlíčky" asi spred 3 dní. Na tanieri bolo ďalej trochu šľahačky a brusnicového džemu na pomaranči- najjedlejšia časť pokrmu. Opomeniem na vlásky nakrájaný pór a mrkva, ktoré tam nemali vôbec čo robiť. Mäso sme pitvali dosť dlho, ale najesť sa z toho ani náhodou nedalo. Ako vrchol hlavného chodu prišla usmiata čašníčka a spýtala sa, či chutilo. Pozrela som sa na ňu tónom "tomyslíšvážne" a odpovedala som niečo v zmysle, že to nebolo nič moc. Ale ona si nedala pokoj, vraj"čo konkrétne sa mi nepozdávalo". Začala som enumerovať.."takže nechutilo, veď hádam si to napravíme dezertom." Už vtedy som pochybovala. Dezert obnášal suchú palacinku naplnenú minimom nutelly, poliatu dvoma divnými sirupami (jeden žĺty a druhý červený). Celú situáciu (ne)zachraňoval lístok mäty a kôpka šľahačky.
Z večere sme odchádzali hladní a nie príliš spokojní. Ak by mi toto jedlo priniesli na stôl za plnú cenu a potom by sa ma čašníčka s takým úsmevom (asi mala lepšiu večeru) opýtala, či chutilo, tak jej vlasmi vyutieram tú hlúpu hnedú omáčku z taniera.
Jednohlasne sme sa zhodli na tom, že takto si žiadny podnik dobré meno neurobí, a ak sa niekto po tomto "kulinárskom" zážitku k zelenému stromu vráti, je to samovrah!
Idem pozrieťchladničku..Dobrú chuť(noc)!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára