Pozvanie na svadbu je vždy veľkou udalosťou, pre všetkých, okrem môjho priateľa aj potešením. Myslím, že nikto si nevie predstaviť, minimálne ja som si nevedela, čo pre chlapa znamená svadba. A to aj napriek tomu, že pri tejto udalosti nehraje prvé husle / ženícha. Stres kvôli tvrdým topánkam (ak sa náhodou nejaké vhodné nájdu), nekončiace opakovanie výkrikov „V žiadnom prípade!“ pri telefonátoch s mamou (rozhovory o obleku ako povinnej výbave na spoločenskej udalosti akou je svadba) a minimálne jedno popoludnie vo všetkých nákupných centrách v Bratislave (nie naraz- na striedačku a opakovane(!)).
Deň D nastal a my sme boli, aspoň čiastočne, pripravení ísť sa ukázať svetu (to som ešte nevedela, že tam naozaj bude komplet celá dedina). Po raňajších nestíhačkách u kaderníka, studenom presse, zabudnutej podprsenke bez ramienok a rýchlej sprche s obavami o účes, sme nasadli do auta (Úprimne, ja som sa tam skôr skotila, keďže moja sukňa bola príliš úzka a opätky príliš vysoké).
Deň D nastal a my sme boli, aspoň čiastočne, pripravení ísť sa ukázať svetu (to som ešte nevedela, že tam naozaj bude komplet celá dedina). Po raňajších nestíhačkách u kaderníka, studenom presse, zabudnutej podprsenke bez ramienok a rýchlej sprche s obavami o účes, sme nasadli do auta (Úprimne, ja som sa tam skôr skotila, keďže moja sukňa bola príliš úzka a opätky príliš vysoké).
Stretávali sme sa u nevesty doma. Španielska a slovenská vlajka, nazdobené auto a 2 autobusy pred inak nenápadne pôsobiacim domom na dedine vyvolávali zvedavosť. Susedia na ulici detajlne obzerali a skúmali všetkých prichádzajúcich hostí. Po vstupe do domu človek chvíľu nevedel, na koho si môžeme dovoliť hovoriť po slovensky a na koho skúšať angličtinu. Neskôr sa nám vyjasnilo, ženy s čiernymi vlasmi (dlhými aj napriek vyššiemu veku), divotvornými klobúkmi a červenými umelými nechtami boli Španielky. Malí čiernovlasí chlapi (ako by ich jedna mať mala), ktorí po dvoch štamprlíkoch domácej slivky odpadávali, boli Španieli. Najväčšie roblémy spôsobilo len plavovlasé dievčatko (Španielka) a prílišne aklimatizované dievčence zo Západnej Európy (Slovenky- podľa prízvuku a obsahu konverzácie stále zaryté Záhoráčky).
Po malom raute na záhrade, sme sa všetci presunuli do kostola (šou sa začína!). Celá ceremónia trvala asi hodinu 40, no rozumela som sotva dve vety (tie v slovenčine). Väščinou sa hovorilo latisky a španielsky, čo som si pochvaľovala, pretože ako zarytý ateista som nemala chuť počúvať tie rozprávky v jazyku, ktorému rozumiem. A musím povedať, že to znelo celkom dobre (teda až na farárovu váhavú španielsku výslovnosť..ale slúži mu ku cti, že sa to naučil aj v jazyku, ktorý inak neovláda). Zbor, aby som nezabudla, zbor bol výborný. Spievali krásne, teda hlavne keď to bolo v latinčine. No a inak? Vždy som si myslela, že Španieli sú nábožensky založený národ, ale asi to bude iba nejaký mýtus. Okrem toho, že počas tých častí, keď mali všetci kľačať, si fúkali nos, rozprávali sa, a keby sa dalo, tak by si podaktorí v kostole aj zapálili (pred kostolom ich už nikto nezastavil, ani príchod nevesty, či novomanželský bozk). Ale reputáciu tu zachraňovali babky z celej dediny, ktoré sa po skupinkách infiltrovali medzi pozvaných hostí. Prezrádzali ich hlavne šatky na hlavách, presná znalosť podobných obradov (aj keď nerozumeli, vždy vedeli, kedy treba vstať) a nechuť, s ktorou zazerali na všetkých bezbožníkov bez modlitebnej knižky.
Po obrade nastala chvíľa fotení, konfetov a bubliniek. Každý dostal, ešte pri vchode do nevestinho domu malý bublifuk, ktorý však ostal viac menej nevyužitý, keďže dosť fúkalo. Škoda.
Masový presun na Devín do hotela, welcome drink a chlebíčky trochu uvolnili formálnu atmosféru. Po príchode novomanželov a príhovore prevádzkarky, ktorej sa od tej chvíle nikto z nás nepozrel do očí (nie, to nebola hanba, to si len ona pod biele tričko zabudla dať podprsenku..roztopašnica jedna cca 45 ročná(!)) sa išlo jesť. Predjedlo- natenko nakrájaná husacia pečeň na toaste s hruškou na červenom víne. Moje prvotné zhrozenie opadlo, keď som zistila, že pečienka je dobre nakorenená, takže nebola až tak cítiť jej prirodzená gumová pachuť (dokonca som z nej aj polovicu zjedla-nechcela som robiť hanbu a frajer na mňa zazeral...). Slepačí vývar- nestarnúca klasika, ktorou asi ulahodili všetkým zúčastneným. Hlavné jedlo na tom bolo už trochu horšie- kúsok bravčového (studeného), kúsok kuracieho a panenka v slanine poliate dubákovou omáčkou, kopček ryže a zemiakov. Nechcem sa zasa rýpať v téme jedlo, každopádne u mňa to napravil divinový guláš s domácimi knedľami podávaný po polnoci. Mmm..
Po papaní prišlo na tanečky. Väčšina žien si vyzula topánky s opätkami a obuli si pohodlnné baleríny (v prípade Sloveniek) alebo horšie, tenisky (presne tak, Španielky!). Ja som tiež vymenila svoje krásne 12centimetrové opätky za baleríny, pri tej príležitosti som si urobila očko na pančuchách, a mohlo sa začať salsovať. Hudba bola viac- menej vporiadku, Mr. DJ púšťal tematicky, salsu, chachu(to vyzerá veľmi smiešne napísané), menšie problémy v rytmickom vyjadrení hostí nastali pri Repete, Macejkovi a iných slovenských svadobných klasikách.
Okolo polnoci sa na parkete zjavili výskajúce slečny a chlapci s valaškami a tričkami nad pupok. Folklórna skupina. Predvádzali tance z celého Slovenska, ohrozovali tlieskajúce obecenstvo ťažkými ľudovými nástrojmi, dievčence zavše ukázali aj nohavičky. Milé bolo, keď Španielov, teda najmä ich, učili tancovať čardáš, klobúkový tanec,..Veľmi sa mi páčilo, že ženích sa nechal nahovoriť na všetky ľudové zvyky, obliekol si kroj a vyhral aj už spomínaný klobúkový tanec. Príjemný dojem kazila v tomto momente len plazma na chodbe, kam si junáci s valaškami odbiehali, aby spolu so slovenskou časťou hostí dopozerali náš ďalší prehraný zápas na MS v hokeji.
Nasledovali hry. Tu prišlo k prvému vážnejšiemu kontaktu Slavákov a Španielov, keďže stoly, pri ktorých sme sedeli, boli usporiadané tématicky- podľa jazyka, či národnosti. Myslím, že oba týmy sa k sebe správali pekne, nedošlo k žiadnej závažnejšej nehode (až na pár spadnutých loptičiek pri tanci v pároch, s loptičkou na čele), dokonca sa na seba priateľsky usmievali (to bolo asi pokročilou hodinou, množstvom drinkov a samozrejme jazykovou bariérou). Komická bola najmä úloha, keď mali Španielky čítať slovenské (neslušné) vtipy a naopak. Po týchto zážitkoch a rozdaní všetkých španielsko-slovenských slovníkov (to boli ceny) sa išlo opäť tancovať.
Okolo pol piatej sa zábava začala rozpadať, Španieli sa pomali rozpŕchli do svojich izieb na poschodí, teta prevádzkarka bez podprsenky prišla pozhŕňať zvyšky jedál do jedného koša a DJ začal hrať odznova svoj playlist. Rozlúčka s novomanželmi, poďakovanie a dlhé čakanie na taxík ukončilo tento príjemný večer.
Musím povedať, že som sa obávala množstva zmiešaného alkoholu, vplyvu bujarých tanečkov na moje chodidlá, no po prebudení sme mali iba chladničku plnú koláčov, vína a moje dobre zalakované vlasy prežili aj nedlhý spánok. Nezostáva nič iné, iba popriať novomanželom veľa lásky a poďakovať za príjemný ďeň. FELICIDADES!
P.S.:foto operatívne doplním ;)
P.S.:foto operatívne doplním ;)
